Základné geografické údaje
Katastrálne územie obce Zámutov sa rozprestiera na východnom úpätí Slanského pohoria v nadmorskej výške 250 m a katastrálne územie až do výšky 1092 m, na rozhraní Zemplína a Šariša v okrese Vranov n. T. Jej matematicko-geografická poloha je daná súradnicami 48o56´severnej geografickej šírky 21o33´ a východnej geografickej dĺžky.
Dokumentárny film približujúci turisticky najzaujímavejšie miesta v severovýchodnej časti Slanských vrchov, ktorý bol vyrobený v roku 2014 v rámci realizácie projektu Vitajte v Slanských vrchoch.
V minulosti patrila obec Zámutov administratívne do Zemplínskej župy. V súčasnosti patrí do Prešovského samosprávneho kraja a do okresu Vranov nad Topľou. Dopravná poloha je síce menej výhodná , pretože leží 5 km od hlavnej štátnej cesty I/18 spájajúcej okresné centrum s krajským sídlom v Prešove. V súčasnosti je najväčšou obcou v okrese Vranov n. T. má 2784 obyvateľov a rozloha katastrálneho územia je cca 4200 ha. Samostatný intravilán má 310,5 ha.
Obec Zámutov susedí so štyrmi obcami a to na juhu s obcou Juskova Voľa, na východe s obcou Čaklov a Soľ a na severo-východe s obcou Rudľov. V západnej časti sa nachádzajú štôlne v poddubníkových opálových baniach.
Obcou preteká Zámutovský potok (prameniaci pod Šimonkou – 1092 m – najvyšším vrcholom katastra Zámutova, ale aj najvyšším vrcholom Slanských vrchov). Zámutovský potok priberá niekoľko menších prítokov, najmä Čaklovec, Potočik a vlieva sa do Tople v obci Čaklov.
Vegetačné pomery
Na starších hrebeňoch vystupujú ojedinele väčšie obnažené skalné komplexy, pod ktorými je obyčajne pásmo skalnato-balvanistej sutiny. Takýmto významným komplexom sú tzv. Zámutovské skaly, ktoré sú vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu. Tvorí ju pôsobivý skalný komplex z južnej strany zarastený starou pôvodnou dubinou s teplomilným porastom prevažne lipnice májnej. Botanicky významné sú na skalách najmä žlté trsy tarice skalnej, skalice horskej, cesnaku horského, skalice srsnatej. Na výslnených čistinkách porasty medničky sedmohradkej, fialky trojfarebnej skalnej, luskáča lekárskeho a iných. Zámutovské skaly s teplomilným porastom tvoria kontrastný a významný objekt medzi okolitými bučinami Slanských vrchov.
V roku 1981 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu aj Zámutovská jelšina, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti Slanských vrchov severozápadne od obce v doline potoka medzi Čarnou skalou a hrebeňom Zámutovských skál. Neveľká terénna zníženina (0,66 ha) zarástla jelšou lepkavou. Vyvinulo sa tu postupne typické slatinné jelšové spoločenstvo s ostricou predĺženou a ostricou. V katastri obce sa taktiež nachádza Jefriho borovica (kanadská), ktorej šušky sú niekoľkonásobne väčšie ako obyčajné.
Zoologické pomery
Zo zoologického hľadiska sú Slanské vrchy a to najmä hrebeň Zámutovksých skál známy bohatým výskytom jelenej a srnčej zveri, často je tu jariabok hôrný, užovka stromová a na výslnených skalách jašterica múrová. Okrem toho v okolitých lesoch je aj diviačia zver, líšky, mačka divá, kuna lesná, lasica obyčajná, hranostaj a iné. Z vtáctva nájdeme škovránka, vrabca poľného, drozda čierneho, jarabicu, myšiaka lesného, sovu obyčajnú, vrany a iné drobné vtáctvo.
V minulosti sa v Zámutovskom potoku dobre darilo pstruhovi potočnému, no zlým hospodárením je tento potok v súčasnosti na pstruhy veľmi chudobný.
Klimatické pomery
Vyššie polohy Slanských vrchov patria do chladnej oblasti, obec Zámutov patrí do mierne teplej klímy. Uplatňujú sa tie klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko. priemerná ročná teplota je vyše 7 oC. Najteplejším mesiacom je júl a august. Z vetrov prevládajú vetry severné. Najväčší prietok Zámutovského potoka je v marci.
V najvyšších polohách sú sivé lesné pôdy, v nižších polohách prevládajú mierne a stredne podzolové pôdy a hnedé lesné pôdy nížinné.
