Osobnosti

Životopis

Narodil som sa 15. 4. 1932 v Zámutove. V Zámutove som ukončil Štátnu ľudovú školu v roku 1946. Ďalšie štúdium, vzhľadom na sociálne pomery, bolo len mojím zbožným želaním. Za otvorenie dverí k vzdelaniu vďačím Redemptoristom v Michalovciach, kde sa spojil môj záujem o duchovnú cestu a prijateľné finančné nároky.

V Michalovciach som v roku 1946 nastúpil do 3. triedy Meštianskej školy a po roku som prešiel do kvarty na gymnáziu v Michalovciach. Po kvinte (1949) som odišiel do noviciátu v Červenke na Morave. Noviciát som neukončil, lebo počas barbarskej noci sme boli internovaní na Králikách v Čechách. V októbri 1950 ma prepustili, čo mi umožnilo pokračovať v štúdiu – 1. polrok externe a potom v riadnom štúdiu. Gymnázium som ukončil maturitou roku 1953 a zapísal som sa na vtedajšiu Prírodovedeckú fakultu v Bratislave na odbor fyzika. Po doručení posudku z MNV Zámutov som bol zo štúdia vylúčený z kádrových dôvodov. To sa, našťastie, vyriešilo vyslaním delegáta na gymnázium a do obce. Prijalo sa jeho odporúčanie na prijatie na štúdium, ktoré som ukončil promóciou v roku 1958.

Po skončení univerzity som nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu v Dobšinej. V apríli 1959 som nastúpil na polročnú základnú vojenskú službu v Českom Krumlove. Po jej skončení v októbri 1959 som prijal miesto profesora na Všeobecnej strednej škole v Bratislave. To súčasne bola pre mňa príležitosť prejsť na výskumnú dráhu. Tú som začal na Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v laboratóriu svetelnej techniky. Môj záujem však bol nasmerovaný na inú oblasť fyziky – na kvantovú mechaniku. Preto som v roku 1963 privítal pozvanie na Ústav polymérov SAV, kde bolo mojou úlohou interpretovať spektrá elektrónovej spinovej rezonancie. Metodicky je to problém kvantovej mechaniky molekúl. Na tomto ústave som pôsobil do odchodu do dôchodku v roku 2001. Som ženatý, mám dve deti.

Vedecká činnosť tvorila hlavnú náplň mojej práce. S tým ale súviseli mnohé organizačné aktivity. V roku 1965 som bol na tromesačnom pobyte na Ústave Chemickej kinetiky a horenia v Novosibírsku. V roku 1959 som ukončil doktorandské štúdium na Ústave fyzikálnej chémie a elektrochémie v Prahe u prof. J. Kouteckého. Zahraničný pobyt v Anglicku, na Univerzite v Leicestri (1979) sa uskutočnil po dlhšej spolupráci s kolegom na tejto univerzite. K mojej profesionálnej činnosti patrilo publikovanie výsledkov v odborných časopisoch a knihách. Tak vznikli dve knižné publikácie a vyše 90 odborných článkov. To mi umožnilo uchádzať sa o vedeckú hodnosť doktora vied, ktorú som získal v roku 1982.

Popri tejto činnosti som externe prednášal na Technickej univerzite v Bratislave kvantovú chémiu a lineárnu algebru (3 roky), na Univerzite P.J. Šafárika v Košiciach kvantovú chémiu( 2 roky) a najdlhšie som prednášal na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde som získal najprv titul docenta a neskôr profesora fyziky.

Po roku 1990 vznikla na Slovenskej akadémii vied grantová agentúra, ktorej som bol podpredsedom a neskôr predsedom. V roku 1995 som bol zvolený do predsedníctva Slovenskej akadémie vied, kde som vykonával funkciu 1. podpredsedu a neskôr (v druhom období) podpredsedu. V tomto období som bol prijatý za člena Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu. V roku 2001 som ukončil svoju činnosť v Slovenskej akadémii vied a odišiel do dôchodku. Pri odchode mi Slovenská akadémia vied udelila zlatú medailu.

Slovenská fyzikálna spoločnosť mi udelila čestné členstvo (pozri foto).

Pozičná fotografia. J. Tiňo (prvý zľava) pri udeľovaní čestného členstva v Slovenskej fyzikálnej spoločnosti

Po odchode do dôchodku som bol prijatý za člena Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI), v ktorom vediem sekciu pre vzťah medzi vedou a vierou. ÚSKI má svoj členský časopis Radosť a nádej. Som jeho vedúcim redaktorom. V roku 2005 som bol zvolený za predsedu ÚSKI a túto funkciu som vykonával do apríla 2011. Na generálnom zhromaždení ÚSKI v apríli 2011 som bol zvolený za čestného predsedu.

ÚSKI organizuje konferencie a prednášky po celom Slovensku, ktorých hlavnou náplňou je zachovávať a rozvíjať duchovné a kultúrne hodnoty a podporovať vzdelávanie. Šesť prednášok odznelo v Čemernom. Jednu z nich som predniesol osobne.

(14.9.2011)

Cenu Fides et ratio udelili po druhý raz
Viac o Prof. RNDr. Jozefovi Tiňovi, DrSc. v článku SAV

Na sviatok Povýšenia Svätého kríŽa 14. septembra 2011 ocenila Konferencia biskupov Slovenska ďalších protagonistov dialógu medzi vedou (rozumom) a vierou .

Tento rok Cenu Fides et ratio za svoje celoživotné úsilie získali fyzik prof. Jozef Tiňo a filozof prof. Ján Letz. Ocenenie prevzali z rúk predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského v Zrkad­lovej sieni Primaciálneho paláca za účasti zástupcov akademickej a univerzitnej obce, biskupov, kňazov, priateľov s blízkej rodiny.

Prof. Jozef Tiňo pracoval v oblasti výskumu polymérov, pôsobil vo funkcii podpredsedu SAV, zároveň úzko spolupracoval s Antonom Haj­dukom a Júliusom Krempaským pri šírení osvety o vzťahoch vedy a viery pod patronátom biskupa Mons. Františka Rábeka. Od roku 2005 do roku 2010 viedol Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie. Vo svojej prednáške pri odovzdaní ceny povedal, že „veda vznikla v lone kresťanskej kultúry“, preto nevidí medzi vedou a vierou nespojitosť. Naopak, ich zladenie „je vecou integ­rovanosti vedca“.

Obaja laureáti tohtoročnej Ceny Fides et ratio vyjadrili hlbokú vďaku svojim najbližším a ocenenie vnímali aj ako poctu pre ich spolupra­covníkov.

Zdroj: Katolícke noviny 38/2011, Mária Raučinová

Narodil sa 23. marca 1930 v Zámutove. Narodil sa v rómskpej muzikantskej rodine Feriovcov.Ako dieťa navštevoval 3 roky miestnu základnú školu v Zámutove. Keďže sa narodil v muzikantskej rodine, ktorá už vtedy patrila medzi žiadané ľudové hudby na Zemplíne, netrvalo dlho a začal sa učiť hru na husliach. Jeho učiteľom bol jeho strýko Jozef FeriJusko, ktorý bol v tom čase primášom ľudovej hudby v Zámutove. Hrávať s kapelou začal vo veku 14 rokov. V roku 1964 prišiel do Zámutova hudobný redaktor Československého rozhlasu PhDr. Ondrej Demo za účelom výskumu ľudovej hudby. Na jeho podnet tak vznikla v roku 1964 v obci dedinská folklórna skupina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sa stali i zámutovskí muzikanti. Jozef Kroka Češľak bol zamestnaný v štátnych lesoch. V roku 1981 sa Češľakovi stal (pre muzikanta nepríjemný) pracovný úraz pri práci so sústruhom, v dôsledku čoho mu museli amputovať palec na ľavej ruke a zároveň fixovať kosti v okolí zápästia pomocou špeciálnych drôtov. Po tomto úraze sa hudobná činnosť zastavila na istú dobu. Kvôli opakujúcim sa bolestiam preto obmedzil hranie na svadbách a zábavách, no v doprevádzaní folklórnej skupiny po vyzdravení pokračoval aktívne i naďalej. Počas jeho účinkovania vo folklórnej skupine Zamutovčan získal mnoho ocenení od Obce Zámutov za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií DFSkZamutovčan,ocenenia na folklórnych festivaloch vo Východnej, Detve. Zamutovčandoprevádzal aj na medzinárodných festivaloch v Juhoslávii, Nemecku, Poľsku, Ukrajine, v Holandsku a Maďarsku.

Po dlhé roky až do konca života bol neoddeliteľnou súčasťou folklórnej skupiny Zamutovčan. Jeho vynikajúcu techniku hry na husliach študovali mnohí etnológovia, muzikanti aj folkloristi. Nahral 3 CD nosiče: Hej zašvicelo na Zamutovslunočko, Ňeorem , ňešejem a Češľakovaperša. Účinkoval aj v mnohých reláciach pre Slovenský rozhlas a televíziu. Vychoval troch synov a šesť dcér. Zomrel 3.augusta 2013 v Zámutove vo veku 83 rokov.

Počas 50. výročia vzniku folklórnej skupiny Zamutovčan bola odhalená pamätná tabuľa na počesť Zámutovským muzikantom, ktorí stáli pri vzniku folklórnej skupiny.

Jozef Feri – Jusko 1907 – 1987

Jozef Kroka – Češľak 1930 – 2013

Ján Feri 1911 – 1975

Juraj Ovšak – Gubo 1936 – 2004

Ján Kotľar 1930 – 1996