Zámutovčan v Chorvátsku – článok v PDF (auto Dominik Terpák)…
Kniha 50 rokov DFsk Zámutovčan (7.7MB PDF)
Bo taký je život…
Uvedomujeme si niekedy ako letí čas? Určite áno. Letia životné skúšky, udalosti, starosti i radosti zažívame mnoho rušných chvíľ, ale i mnoho smutných. Každodenný rytmus dňa nás poháňa stále v pred a mnohokrát sa ani nestihneme obzrieť a sme na sklonku života. Tam sa nám retrospektívne premieta život a my spomíname. Spomíname na to aký bol, koľko ľudí nám do cesty priviedol, koľko krásnych a úsmevných príhod sme zažili i koľko sĺz sme vyronili. A ak sa sami seba opýtame „prečo?“ bolo v našom živote všetko tak…veľakrát sa nám tlačí na jazyk odpoveď…“bo taký je život“…
A presne o „takom“ živote bol aj program DFSk Zamutovčan, ktorý sa uskutočnil 21. a 22. novembra 2014 v kultúrnom dome v Zámutove pri príležitosti osláv 50. výročia založenia folklórnej skupiny. Na pódiu sa stretli viaceré generácie členov našej skupiny a spoločne rozospievali a roztancovali všetkých divákov svojou energickosťou, akou je Zamutovčan už dlhé roky známy nie len na Slovensku, ale i v zahraničí.
V programe sa predstavila aj nová, najmladšia generácia folklóristov pod taktovkou Juraja Kollára. Zaspomínalo sa aj na členov, ktorí už medzi nami nemôžu byť a postupne pomedzi zvyky a tradičné zámutovské piesne a tance sme sa dostali až k oceneniam našich najstarších členov, ktorým za dlhoročné odovzdávanie sa našej skupine aj touto cestou ešte raz ďakujeme.
Tí, ktorí ste si našli čas a prišli našu 50tku osláviť spolu s nami veľmi pekne ďakujeme, no a tým, ktorí ste nemohli prísť, ponúkame kúsok sprievodného slova z programu:
„Po živoce še češko chodzi. Po tej češkej draže idzeme daktore dluho, no daktore kus kratši čas. Štretavame ľudzi, ktorich ľem pozdravime a idzeme daľej, ale daktore z nami idu dluši falatok a preživaju z nami radosci, starojsci i žaľe. I Zamutovčan preživa svuj život už pejdzešat roki. Ale ne sam. Zamutovčan, to su ľudze co mu svojo životi vložili pod nohi a išli z nim po joho boku. Kus ho i formovali, dali mu coška svojo…a tim šickim ľudzom treba podzekovac. Nigda ale nezname jak dlho naša draha pujdze. Mi šicke poumirame, ale mlade životi še narodza a možu pokračovac v našej draže daľej…oni možu formovac a daľej rozvijac toto, co jim mi dame. A podac jim to možeme cez Zamutovčan, bo ten nikda nezahine… kec mu to MI nedovolime.“
